2011/01/24
Študenti s rôznymi postihmi a ich uplatnenie po ukončení štúdia
Téma: študenti s rôznymi postihmi a ich uplatnenie po ukončení štúdia. Skúste sa podeliť svojimi zážitkami, skúsenosťami a príbehmi. Pomôže nám to vytvoriť obraz využitia pracovného potenciálu vzdelaných mladých ľudí s hendikepom. Eporadca
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
Dobrý deň...ja síce nemám vlastnú skúsenosť, ale moja známa...má 21 rokov a skončila obchodnú akadémiu...má rázštep chrbtice a jej jediný problém spojený s postihom je toaleta....pár krát bola počas štúdia prostredníctvom projektov na brigáde v obchodnom dome...bola veľmi šikovná a preto dostala aj ponuku od vedenia, či nemá záujem o prácu v administratíve...pracuje tam už 2.rok a je spokojná...chodí tam 3 krát do týždňa na 4-5 hod....Tamara
Keď nemáte známosti, alebo šikovných rodičov, alebo šťastie stretnúť ľudí, ktorí sa všestranne snažia vytvoriť priestor pre život s henikepom, tak proste máte smolu a len môžete snívať .... alebo začať podnikať? Sami to nezvládnete.
Prešla som všetkým a sa mi podarilo zamestnať v chránenej dielni. Som spokojná a ďakujem zamestnávateľovi, že dal mi šancu. Mirka
Situácia mladých ľudí vstupujúcich na trh práce je zložitá.
Ich hendikepom oproti ostatným skupinám nezamestnaných je absencia praxe a nerozvinuté pracovné návyky,ktoré ich posúvajú do menej výhodných pozícií. Potenciálnou hrozbou vyplývajúcou z ich nezaradenia sa do pracovného procesu po ukončení školskej dochádzky sú deformácie
v osobnostnom vývoji s možným vyústením do asociálneho správania sa až kriminality.
Študenti so ZP majú to ešte ťažšie. Zamestnávatelia, možno aj kvôli predsudkom, zriedka ponúknu voľné pracovné miesto uchádzačovi s hendikepom.
Zdravotne znevýhodnení musia vynaložiť oveľa viac úsilia aby získať akúkoľvek prácu.
Problematika uplatnenia absolventov vysokých škôl, možnosti využitia získanej
kvalifikácie a prípadná nezamestnanosť, ako i ďalšie aspekty tohto problému majú medzi
rezortný charakter.
Úspešnost uplatnenia absolventov vysokých škôl závisí aj od skladby pracovných miest, ktoré sú na trhu práce k dispozícií.
Absolventi vysokých škôl často sa uplatňujú na pracovných miestach s nižšími kvalifikacnými nárokmi
a vysokoškolské vzdelanie prestáva byt dostacujúcou podmienkou pre dobré uplatnenie na trhu práce.
Na začiatok je potrebné povedať, aby si aj organizácie uvedomili, že aj zdravotne postihnutí ľudia majú nie len právo, ale aj chuť a motiváciu pracovať, a aby sa snažili vytvárať priestor (bez barér) pre ich pracovné uplatnenie.
"Najlepší spôsob integrácie do spoločnosti je práca, ktorá dáva človeku status, dôstojnosť, zamestnancovi so zdravotným postihnutím umožňuje žiť naplno a nezávisle s primeraným príjmom."
Wallis Goelen
Presne tak to je.
Aj človek so zdravotným postihnutím chce využiť svoj potenciál, chce pracovať. je samozrejme, že sú tam iste prekážky, ktoré mu bránia sa plnohodnotne zaradiť nie len do pracovného ale aj spoločenského života. Tieto prekážky musíme akceptovať, veď aj s nimi sa dá "fungovať". Máme okolo seba ľudí, ktorí nám pomáhajú, rodina, priatelia, blízky aj kolegovia. stačí len chcieť.
Nemali by sme sa prestať snažiť hľadať prácu. Aj keď druh a stupen zdravoného postihnutia je dôležitým faktorom pri hľadaní zamestnania.
Veta : Sami to nezvládnete, znie strašne demotivujúco. Aj keď je na tom možno aj veľký kus pravdy, sú ľudia, ktorí nám pomôžu, ale v prvom rade musí iniciatíva, chuť, motivácia a pod. vychádzať z nás samých. Aj od zdravotne postihnutých, rovnako ako od zdravých ľudí sa očakáva istá snaha, kreativita, schopnosť presadiť sa ... to všetko má veľký vplyv na to, ako nás vnímajú potencionálny zamestnávatelia.
A preto nevzdávajme sa. Snažme sa využiť všetky možnosti, ktoré sa nám ponúkajú.
Aj keď odbočím od stanovenej témy týkajúcej sa vzdelania a uplatnenie ľudí so ZP, tu je môj pohľad na vec. Som zamestnávateľ a nemám problém zamestnať človeka so ZP(so sníženou pohybovou schopnosťou) ako takého, ak má na to ľudské a odborné predpoklady. Problém sa častokrát objaví v technickom riešení mnohých pracovných priestorov. Zamestnať čo i len jedného človeka so ZP znamená obrovskú investíciu do rekonštrukcie pracovných priestorov, prístupu do prac. priestorov, zmeny širky toaliet a pod. Na takúto investíciu žiaľ v dnešnej dobe nenachádzame peniaze. A nie sme jediní. Ako pozitívum však vnímam fakt, že sa na handicapovaných ľudí začalo myslieť pri konštrukciách nových budov, čo v budúcnosti istie prinesie aj väčšia množstvo pracovných príležitostí pre handicapovaných ľudí nielen prostredníctvom špecializovaných chránených dielní.
Richard
Zverejnenie komentára