Prekážky, ktoré musia denne zdolávať ľudia so zdravotným postihnutím pri vykonávaní bežných činností života, občas pripomínajú výkony vrcholových športovcov. Tie isté bariéry sú problémom aj pre starších ľudí a matky s dieťaťom v kočíku, resp. s malými deťmi.
Vnímanie životného prostredia očami človeka so zdravotným postihnutím a jeho pohľad na prekonávanie bariér, často aj tam, kde ich zdravý človek nevidí. zdroj:http://www.nrozp.sk/
Bariéra je fundamentálna prekážka integrácie občanov s ťažkým telesným postihnutím do bežného života. Od roku 1994 do novembra 2002 bola v platnosti vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ( ďalej len MŽ P SR ) č. 192 /1994 o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. ( ďalej len vyhláška ). Od 1. decemra 2002 nadobudla účinnosť vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z. v prílohe ktorej sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. zdroj: internet
Bariéry bránia občanom s telesným postihnutím dostať sa na miesto určenia, dostať sa k informáciám. Je veľmi ťažké posúdiť, ktoré bariéry sú pre občanov s telesným postihnutím najhoršie: architektonické, technické, či psychické.
Psychické bariéry Psychické bariéry možno posudzovať z dvoch pohľadov: a) z pohľadu zdravej populácie voči občanom so zdravotným postihnutím b) z pohľadu občanov so zdravotným postihnutím voči sebe a k okoliu Psychické bariéry zdravej populácie voči zdravotne postihnutým sa prejavujú formou predsudkov, vyplývajúcich z nedostatočného poznania života občanov so zdravotným postihnutím. Zdravá populácia nie je dostatočne informovaná o problémoch, ťažkostiach a snahách pri integrovaní občanov so zdravotným postihnutím do života. Psychické bariéry občanov so zdravotným postihnutím voči sebe a okoliu spočívajú v obave, či ich okolie príjme a nadviaže kontakt. Pri odstraňovaní psychických bariér neoceniteľnú úlohu zohrávajú občianske združenia pri organizovaní rôznych podujatí, športového, kultúrneho alebo súťažného charakteru, na ktorých sa zúčastňujú občania so zdravotným postihnutím, ale aj zdraví občania.
Bariéry z pohľadu prístupu fyzického prostredia delíme na: - architektonické bariéry - technické bariéry
Architektonické bariéry sú časťou fyzických bariér, ktoré spolu so spoločenskými bariérami znemožňujú občanovi s telesným postihnutím účasť na živote spoločnosti vo všetkých jeho formách. Občania s ťažkým telesným postihnutím majú prirodzenú snahu tak ako zdraví ľudia vytvoriť si vyhovujúce prostredie v ktorom žijú, teda také, ktoré vyhovuje najlepšie ich potrebám a záujmom.
Vytvoriť najvhodnejšie podmienky vyžaduje odstraňovanie rôznych zábran a prekážok, ktoré občanom s ťažkým telesným postihnutím sťažujú vykonávať bežné denné úkony, hygienu, zaobstarať si základné životné potreby, dopravu do zamestnania, na vzdelávacie aktivity, kultúru, šport.
Bariéry možno rozdeliť do troch skupín: - výškové rozdiely, ktoré sa dajú prekonať iba schodiskovými stupňami, nevhodné rozmery sociálnych zariadení pre vstup občana na invalidnom vozíku - neprispôsobené zábradlia, rôzne ovládače, kľučky na dverách a oknách, nevhodné povrchové úpravy. - nábytok, pomôcky a nástroje nevhodných rozmerov.
Občania s obmedzenými možnosťami pohybu, ktorí sa pohybujú samostatne, nevyžadujú náročné úpravy priestorov. Väčšinou stačí prispôsobiť podlahu na protišmykovú, odstrániť prahy, namontovať madlá, upraviť otváranie okien a dverí, zabudovať sprchovací kút, prípadne zabezpečiť schodište zábradlím, rampou a pod.
Klienti s telesným postihnutím odkázaní na invalidný vozík si vyžadujú náročnejšie úpravy. Výškové rozdiely je možné odstrániť šikmou nájazdovou plochou, schodolezom, prípadne výťahom, úzke dvere a zárubne vymeniť za širšie - vhodné pre pohyb invalidným vozíkom. Absolútnou prioritou je zabezpečiť bezbariérovosť pri úkonoch hygieny.
Technické bariéry S technickými bariérami sa stretávame vo verejnej hromadnej doprave osôb. ( lietadlá, vlaky, autobusy, električky, trolejbusy). Najlepšie, čo sa týka odstraňovania bariér je riešená letecká doprava. Pokiaľ je budova letiska bezbariérová, občan s ťažkým telesným postihnutím nemá problém prepravy. V železničnej doprave je situácia podstatne horšia. Existujú síce špeciálne vozne so zdvíhacími plošinami, ale cestovanie v týchto vlakoch nie je samozrejmosťou. Problémom je komplikovaná obsluha zariadenia, častá poruchovosť a nedostatočné zaškolenie personálu s jeho obsluhou. V Slovenskej republike je najproblematickejšie pre občanov s telesným postihnutím cestovať v autobusovej doprave. V súčasnosti je upravených s nízko umiestnením podvozkom len nepatrné množstvo autobusov.
V súlade s požiadavkami Európskeho fóra zdravotného postihnutia pri Európskej únii je žiadúce postupne doplňovať vozový park hromadnej verejnej dopravy nízkopodlažnými, prípadne upravenými autobusmi pre možnosť prepravy aj osôb s ťažkým telesným postihnutím a obmedzenou schopnosťou pohybu. ( Národný program, 2001 ). Všetky občianske združenia, ktoré sa venujú občanom s telesným postihnutím, majú vo svojom sociálnom programe urýchlené riešenie integrovanej prepravy.
V každom meste by mali mať voľný prístup do obchodov a úradov .Ak potrebujú ísť autobusom musia čakať na nízko podlažný autobus.Niektorý vodiči autobusoch pozerajú škaredím pohľadom a neuvedomujú si že tím im ubližujú.Ľudom sa na nich pozerajú trochu inač by som povedala aby zmenili svoj názor .Každý sa chce zabaviť .Tak ako my aj ony potrebujú zabaviť (tancovať aj keď sú na vozíkoch.)Ale majú s toho potom veľkú radosť.
7 komentárov:
Čo sú to bariéry?
Prekážky, ktoré musia denne zdolávať ľudia so zdravotným postihnutím pri vykonávaní bežných činností života, občas pripomínajú výkony vrcholových športovcov.
Tie isté bariéry sú problémom aj pre starších ľudí a matky s dieťaťom v kočíku, resp. s malými deťmi.
Vnímanie životného prostredia očami človeka so zdravotným postihnutím a jeho pohľad na prekonávanie bariér, často aj tam, kde ich zdravý človek nevidí.
zdroj:http://www.nrozp.sk/
Bariéra je fundamentálna prekážka integrácie občanov s ťažkým telesným postihnutím do bežného života.
Od roku 1994 do novembra 2002 bola v platnosti vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ( ďalej len MŽ P SR ) č. 192 /1994 o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. ( ďalej len vyhláška ).
Od 1. decemra 2002 nadobudla účinnosť vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z.
v prílohe ktorej sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
zdroj: internet
Bariéry bránia občanom s telesným postihnutím dostať sa na miesto určenia, dostať sa k informáciám. Je veľmi ťažké posúdiť, ktoré bariéry sú pre občanov s telesným postihnutím najhoršie: architektonické, technické, či psychické.
Psychické bariéry
Psychické bariéry možno posudzovať z dvoch pohľadov:
a) z pohľadu zdravej populácie voči občanom so zdravotným postihnutím
b) z pohľadu občanov so zdravotným postihnutím voči sebe a k okoliu
Psychické bariéry zdravej populácie voči zdravotne postihnutým sa prejavujú formou predsudkov, vyplývajúcich z nedostatočného poznania života občanov so zdravotným postihnutím. Zdravá populácia nie je dostatočne informovaná o problémoch, ťažkostiach a snahách pri integrovaní občanov so zdravotným postihnutím do života. Psychické bariéry občanov so zdravotným postihnutím voči sebe a okoliu spočívajú v obave, či ich okolie príjme a nadviaže kontakt.
Pri odstraňovaní psychických bariér neoceniteľnú úlohu zohrávajú občianske združenia pri organizovaní rôznych podujatí, športového, kultúrneho alebo súťažného charakteru, na ktorých sa zúčastňujú občania so zdravotným postihnutím, ale aj zdraví občania.
Bariéry z pohľadu prístupu fyzického prostredia delíme na:
- architektonické bariéry
- technické bariéry
Architektonické bariéry sú časťou fyzických bariér, ktoré spolu so spoločenskými bariérami znemožňujú občanovi s telesným postihnutím účasť na živote spoločnosti vo všetkých jeho formách.
Občania s ťažkým telesným postihnutím majú prirodzenú snahu tak ako zdraví ľudia vytvoriť si vyhovujúce prostredie v ktorom žijú, teda také, ktoré vyhovuje najlepšie ich potrebám a záujmom.
Vytvoriť najvhodnejšie podmienky vyžaduje odstraňovanie rôznych zábran a prekážok, ktoré občanom s ťažkým telesným postihnutím sťažujú vykonávať bežné denné úkony, hygienu, zaobstarať si základné životné potreby, dopravu do zamestnania, na vzdelávacie aktivity, kultúru, šport.
Bariéry možno rozdeliť do troch skupín:
- výškové rozdiely, ktoré sa dajú prekonať iba schodiskovými stupňami, nevhodné rozmery sociálnych zariadení pre vstup občana na invalidnom vozíku
- neprispôsobené zábradlia, rôzne ovládače, kľučky na dverách a oknách, nevhodné povrchové úpravy.
- nábytok, pomôcky a nástroje nevhodných rozmerov.
Občania s obmedzenými možnosťami pohybu, ktorí sa pohybujú samostatne, nevyžadujú náročné úpravy priestorov. Väčšinou stačí prispôsobiť podlahu na protišmykovú, odstrániť prahy, namontovať madlá, upraviť otváranie okien a dverí, zabudovať sprchovací kút, prípadne zabezpečiť schodište zábradlím, rampou a pod.
Klienti s telesným postihnutím odkázaní na invalidný vozík si vyžadujú náročnejšie úpravy. Výškové rozdiely je možné odstrániť šikmou nájazdovou plochou, schodolezom, prípadne výťahom, úzke dvere a zárubne vymeniť za širšie - vhodné pre pohyb invalidným vozíkom. Absolútnou prioritou je zabezpečiť bezbariérovosť pri úkonoch hygieny.
Technické bariéry
S technickými bariérami sa stretávame vo verejnej hromadnej doprave osôb.
( lietadlá, vlaky, autobusy, električky, trolejbusy).
Najlepšie, čo sa týka odstraňovania bariér je riešená letecká doprava. Pokiaľ je budova letiska bezbariérová, občan s ťažkým telesným postihnutím nemá problém prepravy.
V železničnej doprave je situácia podstatne horšia. Existujú síce špeciálne vozne so zdvíhacími plošinami, ale cestovanie v týchto vlakoch nie je samozrejmosťou. Problémom je komplikovaná obsluha zariadenia, častá poruchovosť a nedostatočné zaškolenie personálu s jeho obsluhou.
V Slovenskej republike je najproblematickejšie pre občanov s telesným postihnutím cestovať v autobusovej doprave. V súčasnosti je upravených s nízko umiestnením podvozkom len nepatrné množstvo autobusov.
V súlade s požiadavkami Európskeho fóra zdravotného postihnutia pri Európskej únii je žiadúce postupne doplňovať vozový park hromadnej verejnej dopravy nízkopodlažnými, prípadne upravenými autobusmi pre možnosť prepravy aj osôb s ťažkým telesným postihnutím a obmedzenou schopnosťou pohybu. ( Národný program, 2001 ).
Všetky občianske združenia, ktoré sa venujú občanom s telesným postihnutím, majú vo svojom sociálnom programe urýchlené riešenie integrovanej prepravy.
V každom meste by mali mať voľný prístup do obchodov a úradov .Ak potrebujú ísť autobusom musia čakať na nízko podlažný autobus.Niektorý vodiči autobusoch pozerajú škaredím pohľadom a neuvedomujú si že tím im ubližujú.Ľudom sa na nich pozerajú trochu inač by som povedala aby zmenili svoj názor .Každý sa chce zabaviť .Tak ako my aj ony potrebujú zabaviť (tancovať aj keď sú na vozíkoch.)Ale majú s toho potom veľkú radosť.
Zverejnenie komentára